On blòg an lang gwadloupéyen ka lyanné péyi Gwadloup èvè réjyon Karayib-la é kontinan afwiken-la.
Moun ka voyé labou asi prézidan a kongré a Kanaky-Nouvèl- Kalédoni misyé Roc h Wamytan pas i té ay vwè prézidan a péyi Fidji an péyi a-y. Misyé Harold Martin prézidan a gouvèlman a Kanaky- Nouvèl-Kalédoni ni rézon a-y lè i ka di péyi Kanaky an péyi Fidji,...
Sa fèt! Dépi yè dimanch ékip nasyonal a Polinézi yo ka kriyé anba-la Tahiti Nui vin chanpyon loséyani 2012 aprédavwa i gannyé Kanaky 1-0 an final. Nonsèlman sé tahisyen-la ka vin chanpyon loséyani pou prèmyé fwa a-yo mé sitou sè é fwè Gwadloup, yo kay...
Pannan patriyòt a FPAC* kay fasadé èvè pèp Gwadloup adan diféran latilyé pou éséyé bokanté èstati politik a péyi-la plas, an kay ba zòt vwè on vidéo ola misyé Charles Pidjot on endépandantis kanak a "l'Union Calédonienne" ka fasadé èvè jenn a péyi Kanaky...
1é janvyé 1804, Ayiti té ka vin prèmyé nasyon nèg ka libéré-y dè gyouk a lèsklavaj é kolonizasyon-la. Mé a pa té prèmyé nasyon nèg endépandan asi latè padavwa pa jen obliyé Létyopi an Afwik sé sèl péyi yo pa jen kolonizé. Andéwò dè Etazini ki pwan lendépandans...
Mi on bèl montaj a diskou a ansyen prézidan a répiblik fwansé. Montaj-la tèlman byen fèt i ka ban nou an réyalité vré fon a-yo, kivédi on fon a kolonyalis. Yo ba sé péyi afwiken-la lendépandans mé yo ka toujou koupé é haché adan yo. Ki prézidan fwansé...
Omoman Lirèl é Gillot oblijé woulé (???) asi on pwojé gwadloupéyen a sosyété, omoman patriyòt a AFPAC * ka sòti on pwojé ki pli sèryé, ban fè zòt rafréchi mémwa a-zòt. Sété on jou 21 févriyé 2009 ola dé fwansé jacques marseille é jacques julliard té ka...
Péyi Gwadloup anboulvès, gwadloupéyen adan on kat chimen! Annou chonjé an gwan pawolyé ki té ni on bèl vizyon a sitiyasyon ékonomik, sosyal é politik a péyi an-nou. Misyé Wobè Loyson! Chan : Wobè Loyson Boula : Artèm Bosiban Makè : Vélo Zanfan si'w vwè...
24 Kanmarad, ban ba zòt mak a on match ki fèt : 24-0!!! Sété on match annbòl? Awa, on match foutbòl ki fèt dimanch Lafwik di Sid. Sé vré adan chanpyona a péyi a Mandela, Sundown krazé, watibwazé, pliché Powerlines ki ka mal pòté non a-y 24 bi a 0. (10-0...
Bomaten-la adan jounal a RTB, Jéra apwann pèp Gwadloup, misyé Hilè Geoffroy a gwoup Sentann "Kannida" té ké lagé nou. An ay jété on zyé asi nèt-la osi é an vwè yo palé dè mò a-y on sèl koté. An ka atann konfirmasyon an kouran a jouné-la. Si sété vré,...
Réfòm téritoryal a fwansé ka vini, Gwadloup ki sé koloni a-yo ka éséyé pòté mannèv pou touvé on èstati poliyik ba-y. An vant a bèt-la menm nou ni on réjyon ka éséyé pwan douvan. Wi an réjyon Alsace, yo bizwen fè fizyon pou ba sa yo ka kriyé on "conseil...
Mas bout pou lanné-lasa mé lèspri a mas-la menm ka kontinyé fè chimen a-y an péyi Gwadloup. Mi ti-bwen ba zòt! Radikal Mas, sé koud'kè an-mwen pas mi on gwoup ki ni asé grenn pou mété déwò drapo nasyonal a péyi-la. On dòt koud'kè an-mwen, misyé Klòd Kiuavé...
Dèmen sézon a kannaval-la kay démaré pou jis an bout a mwa févriyé-la. On sézon ka bazé-y asi almanak grégoryen-la ki sé biten a krétyen éwopéyen. Mé nou gwadloupéyen, majorité a pèp Gwadloup ka sòti an péyi Afwik. E sé kon sa dèpi 1980 é jis a jòdi-jou,...
On nouvo mas vin parèt an vil Lapwent. Non a-y "Radikal Mas". E pou prèmyé sòti a-y i rivé lari Lapwent èvè ...drapo a nasyon Gwadloup. Moun alantou an-mwen ja komansé di sé on gwoup a endépendantis. Sa ka fè mwen chonjé menm pawòl yo té sòti pou "Akiyo"...
Yè pannan gwadloupéyen té ka chonjé gwan awtis an-nou Patrick Saint-Eloi (PSE), mwen an té ka chonjé on dòt gwan nonm osi. On nonm an ka konsidéré, onlo moun ka konsidéré kon pli gwan gitaris latè poko pòté. An pé di zòt, ja ni lontan, lè prémyé fwa an...
E wi misyé Méphon, fò nou woulé ban-nou! Moun dwèt tann Harry Méphon rèsposab a atlétizm Siroco Zabim ki té ka fè bilan a chanpyona di mond-la an téléfòn-la èvè misyé Janklòd adan jounal a RTB bomaten-la. Jamayik ka woulé ba-y! Trinidad osi! Grènad menm...
On pakèt varèch yo di ka sòti Etazini ka vin anvayi tout bòd'lanmè andidan Karayib-la. On pakèt varèch ka kyouyé pwason an-nou. Léta néo-kolonyal fwansé ki ja ni bon pwoblèm a lajan poko paré lévé dwèt a-y. Alò an ka kwè politisyen Gwadloup ké vin ti-bwen...
Mouvman kiltirèl "Mas a Wobè" kay bay on léwòz owa bik a-y Fouyòl oswè-la owa sétè. Tout moun Gwadloup envité! E an menm balan-la, gwoka "Fèstival" Sentann ka démaré dèmen sanmdi pou'y bout jou 14 juiyé. Félix Cotellon èvè asosyasyon "Rèpriz" ola i prézidan...
Jé panamériken 2011 Guadalajara (Mèksik) Atlétizm : Adan final a 100 mèt-la, sé on jamayiken misyé Lerone Clarke ki gannyé èvè on tan a 10.01 douvan chanpyon di mond 2003-la misyé Kim Collins (Senkis é Névis). Sé Emmanuel Callender a Trinidad é Tobago...
Ah wè! Vrèman, gwadloupéyen pa sav sa yo vlé! Bomaten-la an ka maché Laplas Laviktwa é kon a labitid an ka vwè on pakèt moun sanblé douvan "soulanbasad a fwansé" an péyi an-nou. 80% adan sé moun-la sé moun Ayiti. E sé kon sa an ka tann on madanm asiré...
Sétè di maten, an ka lévé an kabann an-mwen, manjé, lavé-mwen é lyanné èvè pèp-la asi RTB. Dizè, pwan loto-la mwen travèsé wout nasyonal-la pou rivé an wonpwen Vya Ti-bou ola moun té ja ka vwè drapo wouj-la douvan chimen a plaj-la. Garé loto-la owa lanmè-la...
Si pétwòl-la èspwatab, mi la fwansé pé ké foukan! An midi-la an ka tann adan radyo a-yo yo touvé pétwòl an Fwans. Ah bon? An di an kè an-mwen :"Tanmyé ba yo". Mé sé aprè lè jounalis-la di pétwòl-la yo touvé la sé an Giyàn, an di :"Mi la fwansé pé ké sòti...
Wi mésyé, Oscar Temaru prézidan a Polinézi pa ka fè jé! Misyé détèminé mété péyi a-y asi lis a péyi pou LONI dékolonizé. Wi kanmarad, misyé Ban Ki Moon mèt a mannyòk a LONI pa fèmé pon pòt, òganizasyon a-y ka étidyé dosyé a Polinézi é nou ka èspéré vwè...
Léta kolonyal fwansé ka plen kabèch a-moun èvè zafè a 18 jen ola jénéral DèGaule a-yo té mandé pèp fwansé rézisté kont Lalmagn nazi. Menm jénéral-la ki pa té anvi lagé Laljéri é tout koloni Lafwans té tini. Pannan lagè sé enki on minorité fwansé té ka...
On drapo ki tini 208 lanné! Nou té on jou a févriyé 1803 lè labann a Désalin é Pétyon désidé raché koulè blan a drapo fwansé-la. Kifè i rété enki wouj é blé-la é sé kon sa drapo a nasyon Ayiti vin kréyé. On drapo yo rann ofisyèl on jou 18 Mé 1803, swa...
On bon, bon, bon nouvèl ba èspò Gwadloup! Wi sè é fwè Gwadloup, péyi an-nou èvè kat dòt péyi kon Matnik, Wannda, Touvalou é Zil Kouk rantré dèpi sanmdi pasé adan fédérasyon enténasyonal a taèkwondo! Sa fèt a linanimité an péyi Koré di Sid ki sé fyèf a...