On blòg an lang gwadloupéyen ka lyanné péyi Gwadloup èvè réjyon Karayib-la é kontinan afwiken-la.
Kenbé, kenbé rèd pa moli Kenbé, kenbé rèd pa moli Konba-la angajé pa moli Yonn pou tout, tout pou yonn Jou nou ké mété a jounou Poko vwè jou (Soni Ripè é Jéra Lokèl)
Lire la suiteNOU LA! Nou la! Wi, nou répété sa! Jòd-la nou montré moun ki konpwann LKP té ké mò, nou vivan é byen vivan! 20 000 moun omwen déboulé lari Lapwent é rété pòsté douvan lanbasad a fwansé Lapwent! Kivédi soupréfèkti a-yo ba séla ki pa konpwann! Nou rété...
Lire la suiteGwadloupéyenn, gwadloupéyen Gwadloup an danjé Nou pé pa rété kon sa Fò nou mèt tout fòs an-nou Adan on sèl konba pou nou rézisté Dè jou an jou lènmi ka anvahi nou Fò nou fè atansyon Tan ka pasé Gwadloupéyenn, gwadloupéyen Nou tout ka doubout Tout ansanm...
Lire la suiteOswè-la, LKP ka ba pèp Gwadloup mo pou on gwan sanblé owa bik-la lamityalité Lapwent pou nou paré pou dèmen on gwan déboulé lari Lapwent. On déboulé pou nou fè konpwann ankò on fwa léta kolonyal fwansé èvè sé bwabwa a-y isidan adan on kalbas sé dé kui...
Lire la suiteLinyon Popilè pou Libérasyon a Lagwadloup (LiPLG) tini on nouvo sèkrétè jénéral. Pannan patriyòt Gwadloup kay menné misyé Rèné Chicaté ansyen sèkrétè jénéral a LiPG (Linyon Péyizan Gwadloup) adan dènyé kaz a-y, LiPLG adan kongré a-y dimanch té ka mété...
Lire la suiteSi zò ka kouté nouvèl a RTB, zò ké tann délè Janklòd ka fasadé an téléfòn-la èvè on madanm ki adan lélanné 80 té mélé èvè léta kolonyal fwansé. Non a-y Laila Cassubie! On madanm militan a lakòz nasyonal ki fè lajòl ba pèp Gwadloup kon onlo patriyòt a...
Lire la suiteYè lendi agrikiltè Gwadloup déboulé lari Bastè jis pou yo bout owa "lanbasad a fwansé". Yo rété owa "lanbasad-la" douvan manblo alantou a-y jistan gouvènè Fabre déklaré-y dakò pou wousivwè sé agrikiltè-la. On négosyayon sèlon Alex Bandou a LiPG byen pasé!...
Lire la suiteEkip nasyonal Gwadloup vis-chanpyon a Karayib-la 2010. Rèspé ba yo! Dèpi yè swa, ékip nasyonal an-nou vin vis-chanpyon a Karayib-la pou lanné 2010-la. Apré katriyèm plas i pwan an 2007 é twazyèm plas an 2008, Lagwadloup ka montré nou pwogwésyon a-y. Sé...
Lire la suiteMilatrès Solitid. 29 novanm 1802, èsklavajis é kolonyalis fwansé té ka pann vayan madanm-lasa kon onlo konbatan pou lalibèté an péyi Gwadloup! Èstati a-y, zò pé vwè-y an dézyèm wonpwen "Boulva a sé timal-la" Lakwa Zabim lè zò sòti Lapwent. Sa sé pou gwadloupéyen...
Lire la suiteBomaten-la, mèt a mannyòk a LKP pwan bato pou yo ay asi lilèt Marigalant pou on miting yo ké ba douvan pèp-la. Wi LKP fò nou konpwann konba a pèp Gwadloup sé konba a toutmoun ka rété an péyi-la. Moun Bastè, moun Gwanntè, moun Lésent, moun Marigalant é...
Lire la suite