-
Par SHAKA (Gwakafwika) le 22 Mars 2012 à 19:32
Jòd-la, an ka jété on zyé asi kou mondyal a lò-la é an ka vwè asi sit a "sacra-moneta" yonnka bay grenn sèl a-y ; i ka di : "Les négociants en or qui se rendent au Mali (ou dans d'autres pays d'Afrique) ont pour but d'acheter l'or le moins cher possible pour le revendre le plus cher possible : ils font des affaires en profitant de l'ignorance (et de la misère) de leurs interlocuteurs . Les producteurs d'or d'Afrique devraient se grouper en syndicat pour vendre leur or à meilleur prix".
E kan menm sa, moun ké di yo pa ka volé afwiken!
1 commentaire -
Par SHAKA (Gwakafwika) le 28 Octobre 2011 à 14:13
Yo di ni on ékonomis ki sòti an péyi Ekòs é ki té di tout sé péyi-la ki fè richès a-yo asi do a nèg pannan lèsklavaj ké péyé sa. An ka kwè sé sa ki komansé fèt padavwa Léwòp adan on kriz a lajan osèryé. Tèlman gouvèlman adan sé péyi-lasa pé pa réglé pwoblèm-la yomenm a-yo, yo oblijé kriyé "BRICS" pou'y vin an sèkou a-yo. Ka sa yé sa "BRICS"? E ben sé on lyannaj a péyi ka monté an larèl ékonomik-la. Yo senk! Non a-yo Brézil, Risi, End, Chin é Afwik di Sid. Sé péyi-lasa ja di yo paré pou pòté Léwòp sèkou mé enki adan kad a FMI. FMI ki nòmalman ka vini an sèkou a péyi maléré, mi-y paré pou Léwòp! Mé Etazini ki mèt a mannyòk a òganizasyon-lasa pa jen cho pou'y pé sové Léwòp davwa limenm a-y an pwoblèm.
E wi, kon an toujou ka di, lè on moun ka fè krim, malè oblijé vini touvé-y apré. Bondyé pini pa'a rété lwen!
votre commentaire -
Par SHAKA (Gwakafwika) le 13 Septembre 2011 à 14:21
Mi sa an pwan anlè "France-Antilles" Matinik. Dé pèrmi pou chèché pétwòl é gaz natirèl Gwadloup é Matinik. "Demande Concorde" pou péyi Gwadloup é "Permis de Caravelle" pou péyi Matinik.
Sèlon Grynberg Petroleum, zòn Karayib-la sé on "play" kivédi on koté ou pé touvé onlo pétwòl é gaz natirèl.
Alò zò konpwann pou ki biten fwansé pa ka sòti an péyi an-nou?
Ni on moun ki di "awa" adan sondaj-la an mété ba zòt la. An ka voyé moun-lasa ay jété on zyé aka htpp://www.pyepimanla.com/greve-aux-antilles/articles/martinique/petrole-martinique.html. I ké vwè dèpi lontan miltinasyonal ka chéché pétwòl é gaz natirèl adan zòn an-nou. Pouki biten fwansé poko sòti Gwadloup é Matinik? Ki jan nou pé konpwann sé dé péyi-lasa pa ka fè sik osèryé ankò, sé dé péyi-lasa ni bon pwoblèm èvè pòyò, brèf swadizan péyi ki pa ka pòté ayen é an menm balan-la, fwansé poko fè paké a-yo? Si fwansé poko paré fè paké a-yo sé tini on biten ka entérésé yo anba lanmè Gwadloup é Matinik. Dèpi lélanné 80, Enstiti Fwansé a Pétwòl (IFP) té ja di sédiman ki anba Gwadloup é Matinik é byen dòt koté andidan Karayib-la, ansyen é épé. Alò oblijé tini pétwòl é gaz natirèl anba lanmè a Karayib-la é Loséyan Atlantik-la. On bon pati a kontinan améreiken-la té kolé èvè Lafwik adan on pasé lwenten. Si nou ka touvé pétwòl é gaz natirèl adan lanmè Giné, asiré pa pétèt an péyi an-nou Gwadloup nou ka touvé menm biten.Tout awk Karayib-la kouvè èvè pétwòl, i ka pati Trinidad pou'y bout jis Kiba! Mé gwan manman pwoblèm-la, pétwòl-la é gaz natirèl-la ka touvé-yo fon, fon, fon anba lanmè-la. Ki fè pou lèmoman yo poko tini tèknik-la pou yo ay chèché yo. Toujou chonjé latèknik ka évoliyé. Alò sa senten, adan pa lontan, yo ké tini tèknik-la pou yo pé sav pwan pétwòl é gaz natirèl anba lanmè Gwadloup.
Alò tou sé moun-la ki té ka di nou pé ké pé pwan lendépandans an-nou pas nou pa ni pétwòl, yo ké pwan pou grad a-yo! Aprézan nou pé palé gra! Nou tini an péyi Gwadloup, pétwòl é gaz natirèl! Lagwadloup sé on péyi ki rich!
Fwansé ja konpwann sa! Alò patriyòt Gwadloup, nou ké lésé fwansé pwan pétwòl an-nou? Nou ké lésé fwansé pwan gaz natirèl an-nou?
Aprézan-la, pa ni zafè a lotonomi ankò! Chonjé fwansé ja di, yo paré ba gwadloupéyen tout biten sòf lendépandans padavwa yo sav byen èvè lendépandans, pétwòl é gaz natirèl-la ké pwopriyété a on Léta gwadloupéyen!
Alò pawòl a lélanné 80 plis ki janmen aktyèl. On sèl chimen...LEN-DE-PAN-DANS!
On Gwadloup endépandan èvè an tèt a-y nonm é fanm solid ké pé woulé èvè péyi i vlé. Pou ay chèché pétwòl é gaz a pèp Gwadloup, nou ké pé travay èvè mériken, ris, chinwa, anglé oben nòvéjyen. E menm fwansé si nou vlé! Nou ké tini lanbara di chwa pas nou ké endépandan!
Pétwòl-la sé tan-nou! Pétwòl-la, a pa ta yo! Yo pé ké fè sa yo vlé èvè pétwòl an-nou!
Gaz an-nou sé tan-nou! Gaz an-nou, a pa ta yo! Yo pé ké fè sa yo vlé èvè tout gaz an-nou!
Dènyé kamo! An bout a mwa jen-la ki pasé la, Grynberg Petroleum signé èvè chinwa an vil Shangaï déotwa papyé ola yo ka di chinwa ké pé ay fouyé anba lanmè andidan Karayib-la. On zòn ki ka pati Grènad é ki kay jis an péyi an-nou Gwadloup. Chinwa sé sèl nasyon ki pé kapab fè sa é sé pou sa yo kriyé yo. Moun ka di sé pli gwan wouchach chinwa kay fè an péyi déwò. E konm nou sav chinwa pa ka déplasé pou ayen, nou pé konpwann tini bon biten anba an-nou la. Gwadloupéyen pa menm sav yo sizé anlè on min lò!
4 commentaires -
Par SHAKA (Gwakafwika) le 9 Septembre 2011 à 20:20
Si pétwòl-la èspwatab, mi la fwansé pé ké foukan!
An midi-la an ka tann adan radyo a-yo yo touvé pétwòl an Fwans. Ah bon? An di an kè an-mwen :"Tanmyé ba yo". Mé sé aprè lè jounalis-la di pétwòl-la yo touvé la sé an Giyàn, an di :"Mi la fwansé pé ké sòti la!". Pou lèmoman yo ka chèché sav si pétwòl-lasa èspwatab mé yo òptimis!
Sé sa an toujou pansé! Si fwansé pa ka sòti on koté, a pa pas yo enmé nèg-la mé plito pou sa'y ni! An toujou pansé osi fwansé é bannélo éwopéyen a-yo ka fouyé pou vwè si yo ka touvé pétwòl andidan Karayib-la. Alò si yo fè-y pou Lagiyàn, asiré pa pétèt yo ja fè menm biten Gwadloup é Matnik. E an ka di zòt on biten, an senten Gwadloup, tini pétwòl oben gaz natirèl, pétèt menm lédé mé ou two fon an lanmè-la pou yo pé sav pwan-y. Osinon, pouki biten fwansé poko jen sòti an péyi an-nou?
3 commentaires
Suivre le flux RSS des articles de cette rubrique
Suivre le flux RSS des commentaires de cette rubrique