• https://encrypted-tbn2.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcR0ejb9zFjuhV8Sg2aJnsehkrf1uVWwICIXPujnuuRnvlOMmWLFxg     https://encrypted-tbn1.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcSliAqusXovtRMu6L6MQ3bWhzaynaohTHC4vrtLF2ovT8ynM3879w

    Chart a Mandé, anprè Soundjata Keïta mété déwò an 1222.

     

     Adan lékòl, télé, jounal é radyo a-yo, yo toujou fè nou kwè péyi Fwans maké an 1789 prèmyé déklarasyon a dwa a nonm. Mé tini ki sav a pa péyi Fwans padavwa an 1222 lanprè di Mali Soundjata Keïta mété déwò Manden Kaliken kivédi an lang malinké, Chart a Mandé. On chart zò pé vwè, mété-y si papyé é bay ba moun a-zòt asi :

    www.afric-impact.org/AI/PDF/fiches_educatives/fiches_thematiques/96117.pdf


    2 commentaires
  • 14 FEVRIYE 1952


    1 commentaire
  • http://t3.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcTciLRzvFP4SI6LbwCYr-EBedbc7gZOzY1I1eT-ErIOFGcmoVJqKanmarad, péyi Gwadloup pa ka obliyé tini on péyi an Karayib-la ki fété on jou 6 out 2012 50 lanné lendépandans a-y. Péyi-lasa ki sé péyi a Marcus Garvey, Bob Marley, Peter Tosh, Bunny Wailer, Jimmy Cliff, Burning Spear oben ankò Usain Bolt, sé zò ja konpwann péyi Jamayik.

    Lendi ka vini "Bworldconnection" asi "Guadeloupe 1ère" èvè natirèlman fwè Jimmy kay bay on émisyon asi 50 lanné lendépandans-lasa koté huitè é dimi oswè. Mé avan sa, a linivèsité Fouyòl adan sal a fakilté dwa "Lepointe", oswè-la, nou kay ni an "avant-première", pwojèksyon a émisyon a "Bworldconnection". Shaka ké natirèlman a lendikatif prézan!


    votre commentaire
  • http://t2.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcTEUlBLotxnWf50i6Hr11OLder4yilo6feaOcTasQSdgxM05S8iUw

    http://t0.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcQBgTzXueSQg_lWb7saZ0Gun-X91BkQXKJianSztwXk4_JBE2NOnw

    Tòti a aljéryen anba larmé fwansé pannan

    lagè-la Frantz Fanon ka palé anbout a liv a-y

    "Les damnés de la terre"

     


    votre commentaire
  • http://www.97blogs.com/uploads/screen2/08705280012713820322.jpg         http://feobus.f.e.pic.centerblog.net/tuf96m1y.jpg

    Justin Catayé (Giyàn)                   Albert Béville (Paul Niger) (Gwadloup)

    (1916-1962)                                (1915-1962)

    Dé gwan nonm ki té kay rèdrésé péyi a-yo!

     

    http://halleyjc.blog.lemonde.fr/files/2011/06/126511_1.jpg

    Mé léta fwansé pa té vlé!

     

    Aprédavwa Laljéri é dòt péyi afwiken té sòti anba gyouk a léta fwansé, Gwadloup, Matinik, Giyàn, asiré pa pétèt, té kay pwan menm chimen a dékolonizasyon-la adan lélanné 60. Dé gwan nonm Justin Catayé a Lagiyàn é Albert Béville yo té ka kriyé osi Paul Niger ki li té gwadloupéyen, té militan pou lotonomi a Gwadloup, Matinik é Giyàn. Yo toulédé té sòti an Fwans pou yo rèdrésé péyi a-yo. E sé sa fwansé pa té vlé la! Léta fwansé pa té vlé pèd sa té ka rété-y konm koloni asi latè. E sé pou sa fwansé monté on konplo pou yo té fè avyon-la ki té ka chayé Justin Catayé é Albert Béville tonbé. Wi, on jou 22 jen 1962, léta kolonyal fwansé té désidé jété avyon-la asi mòn Piton an komin Déhé. Pou sa, i té désidé kyouyé 113 moun adan avyon-lasa!

    Aaah, fwansé, zò ja fè ka!


    1 commentaire


    Suivre le flux RSS des articles de cette rubrique
    Suivre le flux RSS des commentaires de cette rubrique