On blòg an lang gwadloupéyen ka lyanné péyi Gwadloup èvè réjyon Karayib-la é kontinan afwiken-la.
Pou sa ki pa'a rivé kwè, mi foto a-y! Zò konpwann
sé jé?
LKP li osi i vwè-y, mi sa i ka déklaré!
Èkzibisyon a trofé kolonyal a 14 juiyé 2011
14 juiyé, on trantenn jenn gwadloupéyen ka fè èstaj a-yo SMA té ka défile asi boulva Champs Elysée. Ka fè 50 lanné SMA ka "fòmé" jenn ki pa ka rivé lékòl adan dènyé koloni a fwansé. Fwansé yomenm a-yo ka blagé lè yo ka di yo ka rivé fè 85% a gwadloupéyen ki adan SMA touvé on travay. Magré nou adan on péyi otila 6 jenn asi 10 pa ka rivé touvé travay.
Alò poukisa yo pa ka mété menm biten adan "métropòl-la" si sa ka maché si byen? Poukisa yo pa ka mété SMA toupatou adan "Fwans Èkzagòn-la" é arèsté chomaj aka sé jenn-la?
Tèlman biten-lasa té ké bon, Nicolas Sarkozy adan famé "Etats Généraux" a-y té prévwa mété dé fwa plis moun adan SMA-la, sa té ké pasé dè 3000 a 6000 jenn. E pannan sitan, AFPA Gwadloup té ka fèmé. Famé sant réjyonal a-yo (CRFP) ki té pou pwan plas a LAFPA poko rivé vwè jou.
Pli fò ankò, on ventenn ti-moun abiyé an doudou kon antan lakoloni, ki té ni oplis 12 oben 13 lanné, té an mitan sé sòlda-la. Mé ka ti-moun té ka fè adan on défilé militè èvè sòlda, fòs èspésyal, léjyonnè, parachitis, moun ka simé lanmò toupatou?
Démonstrasyon-lasa té ka fè moun chonjé ti-moun yo té ka sanblé pou yo chanté é dansé ba sé diktatè-la. Chonjé osi pa ni lontan, jan yo té ka fè fanmi an-nou chanté "Maréchal nous voilà" !
Menm si SMA la pou ba jenn gwadloupéyen fòmasyon, an nou réfléchi si prézans menm a on biten kon sa an péyi an-nou é asi osi prézans a jenn èstajyè é ti-moun Gwadloup adan défilé a 14 juiyé. Fwansé bizwen :
. Montré moun asi latè é piplis pèp fwansé, gwandè é fòs a lanpir kolonyal fwansé.Kon on moun ka montré on trofé i gannyé. Kivédi Lafwans té ni on misyon sivilizatris ola i té ni on pouvwa bondyé té bay pou'y lévé é édiké moun wòlbo pou yo té pé sav mofwazé an nonm.
. Bay osi lidé otila gwadloupéyen té ké pli kouyon lékòl ki jenn fwansé. E sé poukwa yo té ké mété SMA Gwadloup. On lékòl ki pa chouké adan réyalité a péyi Gwadloup oblijé fè jenn an-nou pa rivé ni bon rézilta.
. Mété adan kabèch a jenn gwadloupéyen san Lafwans yo pa ayen.
. Kontinyé adan zafè a "L'année des outre-mers" ola yo bizwen vwa a dyaspora-la pou pwochen élèksyon a prézidan fwansé.
Sa senten! Nou adan fil dwèt a lwa a 23 févriyé 2005 ola yo té ka di kolonizayon é domininasyon a pèp té on bèl biten.
Apré, ké rété yo on sèl biten pou fè : ay fè nou voté adan élèksyon a-yo é fè nou konpwann nou kapab gidonné vi é divini an-nou. E pannan sitan, sosyété Gwadloup ka mò piti a piti.
NOU PE KE LESE YO KYOUYE PEYI-LA E PÈP GWADLOUP!
ANSANM, ANSANM, ANNOU KONTINYE DECHOUKE PWOFITASYON!
GWADLOUPEYEN DOUBOUT!
GWADLOUP SE TAN-NOU! A PA TA YO!
LKP - Lapwent - 17 juiyé 2011.
------------------------------
Shaka éséyé mofwazé tèks a LKP adan lang Gwadloup-la é an ka kwè i dwèt adan kan menm!
--------------------------
Gwadloup, i adan lèmond, i pa an Fwans