Eklablog Tous les blogs
Editer l'article Suivre ce blog Administration + Créer mon blog
MENU

On blòg an lang gwadloupéyen ka lyanné péyi Gwadloup èvè réjyon Karayib-la é kontinan afwiken-la.

14 févriyé, ki 14 févriyé?

http://t1.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcQGBf0mHGScI9wCtWopPkl4veNOAGCxS5P0w92TpgixPOQLPgrd

14 févriyé, gwadloupéyen ké chonjé

sa'y fèt an komin Moul jou-lasa an

1952.

 

14 févriyé, jou a Senvalanten? Pétèt pou moun ka chonjé sé enki jou-lasa yo enmé madanm a-yo oben nonm a-yo, pétèt osi pou moun ki bizwen rantré adan zafè a achté zyé fèmé. Mé mwenmen an-mwen pa ka rantré adan maji a kapitalis!

14 févriyé 2011, sé jou ola mèt a kaz-la Sarkozy kay wousivwè politisyen bwabwa Gwadloup pou'y désidé divini a péyi-la. Nou ja konnèt sa Sarkozy ja désidé, sé konsèy réjyonal é konsèy jénéral fè on sèl kon Matnik é Giyàn. Koloni a fwansé ka sèvi-yo laboratwa!

Sèl dat mwen an ké komémoré, sé 14 févriyé 1952, ola larmé kolonyalis fwansé té asasiné kat gwadloupéyen pannan on mouvman grèv a travayè kann an komin Moul! Dayè LKP kay tini on miting oswè-la an komin-lasa.

Retour à l'accueil
Partager cet article
Repost0
Pour être informé des derniers articles, inscrivez vous :
Commenter cet article
N
Sa èstwadinè kanmarad Shaka pou vwè mannyè yo montré yè swa si fwans 2 ki jan "diktatè afwiken" té ka viv é fè bawbari si pèp ayo<br /> Konfètmanti yo pa di ola é adan ki péyi yo té ka kouri kaché ! otila yo vin rakonté men a bokasa pa èksamp o Congo a lépôk té sal épi san ni prézidan du Tchad adan lanné 80 ki té kaché é ka koulé on rètrèt pésib an péyi sénégal<br /> Pakont sé on blan ki sôti jis an amérik té ka chèché an tout jan fè jistis palé fwansé pou kondané sé misérab-lasa<br /> Ola swadizan entélèktyèl nèg annou pasé ?<br /> Mé antrè yo sé solidarité ki ni ouben yen ka kaché lôt ouben sé lôksidan ka pwotéjé yo
Répondre
N
<br /> Des crimes, des massacres, il y en a eu à l’occasion de mobilisations de travailleurs.<br /> Annou sonjé tout on séri a krim masak yo fè jou travayè té vin mandé on méyè vi ki yo té ni mwa févriyé<br /> <br /> Févriyé 1910 : twa mô a Senfranswa<br /> Févriyé 1925 :  sis mô a tikannal<br /> Févriyé 1930 : on mô a mantin é dé zabim<br /> Févriyé 1952 : kat mô moul<br /> <br /> alô sa ki vlé fété senvalanten plito olyé sonjé an ka ba yo gwan lè ayo...<br />
Répondre