-
Par SHAKA (Gwakafwika) le 29 Octobre 2011 à 15:03
Yè swa, gwadloupéyen té ni mo èvè on pwofésè, on éjiptològ, pwofésè Kangé Ewané an sal "Rémy Naisuta Lapwent". On konféras-déba ki komansé èvè on dèmiyè rèta mé sa pèrmèt on pakèt gwadloupéyen vin sanblé an sal-la. On sal ki vrèman té two piti tèlman té ni moun adan-y.
Pwofésè Kangé Ekangé fèt an 1932 an péyi Kamroun. I té konpagnon dè wout a on dénonmé Cheick Anta Diop.
Déba a konférans-la té ka pòté asi sé endépandans afwikenn-la.
Sa nou pé kenbé adan sa i di, fò nèg-la pa atann si blan pou péyi a-y vansé! Padavwa blan-la sé entéré a-y i ka vwè. I di osi, sa nou konnèt, fò nou ba-y li ba jénès-la ka vini la.
1 commentaire -
Par SHAKA (Gwakafwika) le 17 Octobre 2011 à 13:52
Lik, on militan ki péké jen
lagé konba!
Adan sa an rakonté zòt la sanmdi pasé, an pa nonmé non a on moun ki té palé adan miting a LKP vandrèdi. An pa té ni tan nonmé-y padavwa an té vlé fè on biyé èspésyal asi-y. Non a-y sé misyé Lik Rénèt. Militan a òganizasyon GLA, MPGI, KLNG, ANG é aprézan sòlda a CIPN é FKNG. On militan ki té adan lit armé-la pou libérasyon a nasyon Gwadloup. On militan fwansé té ka konsidéré kon lèlmi liméwo yonn! On militan ki manké fè plis ki 30 lanné lajòl ba pèp Gwadloup! On militan gouvèlman fwansé amistyé an 1989. E magré tout tribilasyon gwan nonm-lasa sibi, i pa jen démòd. I toujou rété doubout asi pawòl a-y kivédi libérasyon a nasyon Gwadloup. E sé kon sa yè i palé asi réparasyon sé péyi èsklavajis-la ka douwé onlo péyi kon Gwadloup. I di osi on pawòl ki bèl. Ki yo vlé, ki yo vlé pa, nasyon Gwadloup ké endépandan!
Sa, sa senten!
2 commentaires -
Par SHAKA (Gwakafwika) le 3 Octobre 2011 à 14:30
Bomaten-la an ka tann misyé Jéra adan jounal a RTB déklaré moun Senmawten ka règrété èstati a awtik 74-la. Poukisa? Sé padavwa yo ka péyé enpo yo pa té ni labitid péyé. Fò zò sav lè Senmawten té on komin a Lagwadloup, moun Senmawten pa té ka péyé enpo, sé moun Gwadloup ki té ka péyé enpo ba yo. Alò si an konpwann byen, moun Senmawten té vlé rété viv asi do a gwadloupéyen? Sé kon si on moun ka di mwen, i ka rété on koté é sé on dòt moun ka péyé dlo, limyè, tout kalté chaj a kaz-la ; limenm pa ka péyé ayen! Sé sa yo ka kriyé viv a kokagn! Alò moun Senmawten pa té sav pouki biten yo té ka voté an 2003? Mi sé sa ki rèsponsabilité, pwan chaj a péyi a-w! E pawòl-lasa, an ké voyé-y osi ba moun Gwadloup. Lafwans sé on péyi endépandan! Moun Fwans ka péyé enpo! Lamérik endépandan osi! Moun andidan péyi-lasa ka péyé enpo! Sa ka fèt adan tout péyi! Pa kont sèl biten nou ka mandé, sé plito moun rich ki dwèt péyé sa! Kon Obama prézidan a Etazini ki ni lentansyon fè plis moun a lajan péyé plis enpo. Zò ja tou konpwann sé moun a lajan-la pa jen kontan padavwa yo ka jijé Obama bizwen mofwazé Etazini adan on dézyèm Kiba.
Tout péyi ka péyé enpo alò an pa ka vwè pouki biten moun Senmawten té ké fè dèyè kaz asi sa. Kon moun Gwadloup pa dwèt valé pawòl a sosyalisfwansé piskè si janmen sé sosyalis-lasa rivé opouvwa, yo ké kontinyé politik a sé moun a LiMP-la. Gwadloupyén pa révé! I ja lè pou nou rèsponsab andidan péyi an-nou!
Sint-Maarten, pawti olandèz-la, nou pé konsidéré-y pwès kon péyi endépandan. Sèl konpétans ka rété anba men a Laoland, sé ladéfans é zafè étranjèr-la.
2 commentaires -
Par SHAKA (Gwakafwika) le 8 Septembre 2011 à 20:18
Wi mésyé, Oscar Temaru prézidan a Polinézi pa ka fè jé! Misyé détèminé mété péyi a-y asi lis a péyi pou LONI dékolonizé. Wi kanmarad, misyé Ban Ki Moon mèt a mannyòk a LONI pa fèmé pon pòt, òganizasyon a-y ka étidyé dosyé a Polinézi é nou ka èspéré vwè péyi-lasa ay jwenn Kanaky plis dòt péyi anlè lis-la. Woulo ba misyé Oscar temaru!
Woulo ba-w Oscar, magré maji fwansé bizwen fè adan sanblé a sé péyi Pasifik-la. Padavwa gouvèlman fwansé oblijé fè Lòstrali é péyi Nouvèl-Zéland pa ay soutyenn Polinézi pas sé dé péyi-lasa bizwen on plas adan konsèy a sékirité a LONI. Dayè an ay jété on zyé adan on jounal a Polinézi ola souminis a lékoloni ka palé. Madanm-lasa sé vrèman domèstik a fwansé, sa pa posib!
Woulo ba-w Oscar davwa menm si fwansé ka kontinyé fè maji, ou ké alé New-york pou kontinyé konba-la!
Pannan sitan nou an Gwadloup, ka nou ka fè? Ankò on fwa, ès nou ké raté bon vagon-la? Dèpi lontan Pati Kominis Gwadloupéyen ka lévé pwoblèm-la. Wi, ka nou ka atann? Ès nou ké rété konkonm san grenn?
Ah wè, sé vré! An té ka obliyé on biten! Gwadloupéyen fè malè woufouté Lirèl an tèt a Lagwadloup. Sa senten èvè boug kon sa, nou toujou ké rété konkonm san grenn!
votre commentaire -
Par SHAKA (Gwakafwika) le 19 Août 2011 à 16:00
Gwadloupéyen, gwadloupéyenn
Gwadloup an danjé
Nou pé pa rété kon sa
Fò nou mèt tout fòs an-nou
Adan on sèl konba
Pou nou rézisté
Dè jou an jou
Lènmi ka anvahi nou
Fò nou fè atansyon
Tan ka pasé
Gwadloupéyen, gwadloupéyenn
Nou tout ka doubout
Tout ansanm pou nou pé
Sové péyi-la
E gannyé libèté an-nou
Sové péyi-la
E gannyé libèté an-nou
E gannyé libèté an-nou
(Jéra Lokèl - 1973)
votre commentaire
Suivre le flux RSS des articles de cette rubrique
Suivre le flux RSS des commentaires de cette rubrique