-
Par SHAKA (Gwakafwika) le 21 Octobre 2010 à 14:42
Bomaten-la, si on moun ka pasé Lapwent, i ké vwè onlo koté drapo wouj planté. Pouki biten-lasa? Sé padavwa drapo wouj-la ka rèprézanté listwa a péyi an-nou. Wi an 1801, gwadloupéyen lévé gawoulé kont sé kolon-la ki té ka koupé é haché an péyi-la. E sé kon sa gwadloupéyen sanblé pou yo fè on gouvèlman ki ta péyi-la menm. Pannan si mwa, gwadloupéyen té ka menné péyi a-yo, ékonomi a péyi-la té ka maché byen toubòlman. Sik té ka alé é vini asi pò a péyi-la. Chonjé an tan-lasa sik a kann té konsidéré kon pétwòl an tan-lasa! Nèg ka menné ékonomi a péyi Gwadloup, é ben sa pa té ka fè blan Fwans plézi davwa sé on richès ki té ka foukan anba men a-yo. E sé kon sa Napoléon Bonaparte é bannélo a-y désidé woufouté nèg an èsklavaj. Napoléon voyé pou fè biten-lasa Richepance ki èvè konplosité a Pélage désidé ataké larmé gwadloupéyenn-la. On lagè ki diré jous an mwa Mé-la ki bout èvè mò a gwan nèg kon Ignas, Dèlgrès, Masoto, Solitid é konsò. Tout sé konba-lasa kont rétablisman a lèsklavaj fèt èvè drapo wouj-la ké té an tèt a kòtèj. E sé drapo-lasa jòdi gwadloupéyen ka onoré an péyi-la.
Drapo wouj-la ki yonn
adan sé drapo-la ki pli ansyen
asi kontinan mériken-la.
On drapo a lit ki pli ansyen
Ki drapo ayisyen-la ankò ki parèt
li an 1803!
1 commentaire -
Par SHAKA (Gwakafwika) le 18 Octobre 2010 à 20:14
Dèmen 19 òktòb kay fè 27 lanné larmé a péyi Etazini té ka débaké Grènad pou déchouké on boug ki pa té èsklav a-yo, misyé Maurice Bishop. On boug ki rivé mèt asi pyé on sistenm sosyalis ki té kay fè péyi a-y vwè douvan a-y. Mé konm mériken pa té vlé tini on dézyèm "Kiba" an Karayib-la, yo fouté on koudéta ki bout èvè mò a gwan nonm-lasa. Lòksidan, zò ké ni krim pou zò péyé!
Maurice Bishop, prézidan a Grènad,
on boug ki pa té èsklav a-yo lòksidan
kyouyé on jou 19 òktòb 1983!
1 commentaire
Suivre le flux RSS des articles de cette rubrique
Suivre le flux RSS des commentaires de cette rubrique