-
Fòmasyon a rèzèv pétwòl é gaz natirèl anba latè
Adan fondè a latè, pétwòl é gaz métàn ka fèt owa matyè òganik a plant oben a zannimo mò. Pou sa fèt, sa ka mandé milyon é milyon lanné é bon kondisyon fizik, chimik é jéogwafik.
Ola moun ka touvé rézèv a pétwòl é gaz?
Pétwòl é gaz fèt èvè molékil ki yomenm fèt èvè atòm idwojèn é kawbòn. Yo ka kriyé yo idwokarbur.
Lè yo ka èspozé-y adan lè lib-la, sé molékil-la ka kontré èvè òksijèn-la é apré ka fè baktéri aréwobi (ti-bèt ka viv koté ola ou ka touvé lè) manjé yo. Tousa ka bay diféran réyasyon chimik : òksijèn-la ka òksidé sé idwokarbur-la, sé baktéri-la ka manjé é dijéré yo. Sé idwokarbur-lasa ka mofwazé-yo an dlo é an dyòksid dè kawbòn.
Kifè, moun pé pa touvé rézèv a pétwòl é gaz natirèl anlè tè-la menm padavwa tini atmòsfè-la. Si on moun bizwen jwenn èvè pétwòl é gaz natirèl, fò'y désann an fenfon a latè.
Moun pé touvé rézèv a pétwòl é gaz nenpòt ki fondè anba latè?
Awa pas si ou pasé 10 kilomèt fondè, ou pé ké touvé idwokarbur. Chalè-la ki ka touvé-y la ka kyouyé yo. On chalè ki pé monté an mwayenn a 3 dègré chak 100 mèt.
Ola pétwòl-la é gaz-la ka sòti?
Idwokarbur-la ka parèt parapòt a mofwazaj a matyè òganik a plant oben a zannimo mò. On mofwazaj ki pati dèpi dizèn milyon lanné.
Lè on bèt ka mò anlè tè-la, matyè-la ki adan-y la ka rèsiklé-y an dé jan :
. prédatè, charogna oben baktéri ka manjé-y
. lè'y èspozé adan lè lib-la, matyè ka rété la ka òksidé-y : atòm idwojèn é kawbòn-la ki andidan a-y, ka sanblé-yo èvè atòm òksijèn-la ki adan lè-la. E sé kon sa matyè òganik-la ka mofwazé-y an dlo (H2O) é an gaz kawbonik (CO2) pou ba plant manjé.
Mé on piti mòso a matyè òganik-lasa, apépré 0,1%, pa ka rantré adan mofwazaj-lasa. Rivyè ka chayé-y é ka mété-y an fon a lanmè-la. On koté ola pa ni onlo òksijèn , on koté osi ola kouran a lanmè-la pa ka vougaré-y twòp. I ka vin mélé-y èvè dòt matyè ki yo minéral (ti-krazi awjil oben sab fin fin) é osi plankton (ti-bèt é ti-zèb ki toupiti toupiti). Èvè aksyon a baktéri anaréwobi (toupiti bèt ki pa bizwen lè pou yo viv) ka manjé-y, migannaj-lasa ka mofwazé-y adan labou nwè ka santi mové.
Tan ka pasé, sé labou-lasa ka monté yonn asi lòt é ka vin rèd. Si yo ni omwen 1 a 2% matyè òganik, yo pé rivé mofwazé-yo adan on wòch-potomitan. On wòch-potomitan ki ké bay pétwòl é gaz natirèl. on piti chif mé fò zò sav koté-lasa bizwen bon kondisyon.
. On tan a chalè pou fè plis plankton monté an lanmè-la.
. Fò'y toupré rivyè ka chayé onlo pach a pyébwa.
. Fò pa ni pon montangn toupré-y pou'y pa tini twòp sédiman minéral asi wòch-la.
Mé si wòch-potomitan-la ka touvé-y asi menm nivo ki karé-sòl a oséyan-la, pé pa ni pétwòl.
Piti a piti, wòch-potomitan-la ka rantré adan po a latè parapòt a sédiman ka pozé anlè-y. I pé rivé désann 8 000 mèt anba latè é bay sa yo ka kriyé on kivèt a sédiman. On kivèt a sédiman, sé on koté ola sédiman ka pozé yonn asi lòt dèpi milyon é milyon lanné.
Lè'y ka rantré fon anba tè-la, wòch-potomitan-la ka pwan on pakèt chalè. Pannan sitan, matyè òganik-la ki adan-y la, ka touvé-y krazé èvè pwa a sédiman ka monté. I ka bay on présyon ki ka monté a 25 baw pou chak 100 mèt. Kifè, on kilomèt anba tè, ja ka fè 50°C pou on présyon a 250 baw!
Adan kondisyon fizik kon sa, matyè òganik-la ka évoliyé piti a piti :
. Sé atòm kawbòn é idwojèn-la ka wou-òganizé-yo é ka lyanné-yo èvè òksijèn ka rété ankò an wòch-la.
. Sé atòm azòt, souf é fòsfò-la plis dòt biten ka fè plant é zannimo viv, ka disparèt.
Kifè apré, matyè òganik-la ka mofwazé-y an kéwojèn. Kéwojèn-la ni adan-y, dlo, CO2, kawbòn é idwojèn. On kéwojèn ki ké bay apré pétwòl oben gaz natirèl.
A 2 200 mèt fondè, lè chalè-la ka touché 100°C, kéwojèn-la ka komansé mofwazé-y an idwokarbur.
. Antrè 2 200 mèt é 3 800 mèt, kéwojèn-la ka vini pétwòl. Sé adan fondè-lasa, yo ka kriyé sa, finèt a luil.
. Lè wòch-potomitan-la ka kontinyé désann antrè 3 800 mèt é 5 000 mèt, luil-la ka vin dlo, ka vin pli léjè é ka bay on gaz. Fondè-lasa ka kriyé-y finèt a gaz.
Lè on tan sèryé pasé, wòch-potomitan-la pa ka bay ayen ankò.
. Si adan wòch-potomitan-la, tini plito krazi òganik a zannimo, sa ké bay pétwòl.
. Si tini plito krazi òganik a plant é pyébwa, wòch-potomitan-la ké bay gaz natirèl.
Pou on sédimantasyon pé rivé jwenn 50 mèt pou chak milyon lanné, fò bizwen 60 milyon lanné pou zannimo mò mofwazé-yo an pétwòl adan on fondè a 3 000 mèt. Sé pou sa yo ka di, pétwòl-la sé on lénèji ki pé pa woufè-y limenm.
Chouk a kamo-la : http://www.planete-energies.com/fr/les-sources-d-energie/le-petrole... An éséyé mofwazé ba zòt an gwadloupéyen padavwa toujou chonjé anlè blòg-lasa nou ka voyé lang a manman nou monté!
-
Commentaires
2NègARY...LKPisSamedi 17 Septembre 2011 à 09:00La pwofésè SHAKA ka èspliké an lang a manman nou, tout pitit Gwadloup ka konprann myé ! adan kréyòl annou lang fondal a patriyòt é moun opéyi, nou ka rantré an nannan a sijé'la é tout biten ka vin klè é nèt !!! zòt pa konprann ?...kon di Janklòd !
Kanmarad Nubia é Ary mèsi onlo pou fòs-la. An éséyé mété-y adan lang a péyi-la mé an ka di zòt pou mété-y an gwadloupéyen, sa pa fasil. Si an pa té ni on diksyonnè owa an-mwen, sa té ké pli rèd ankò. Sa vré, moun pé di sa yo vlé mé kréyòl a pa fwansé!
An ka èspéré gwadloupéyen é dòt nasyon kréyòl konpwann jan pétwòl é gaz natirèl ka parèt. Péyi Gwadloup tini tout kondisyon pou pétwòl oben gaz natirèl parèt anba a-y. Sé gwo miltinasyonal-la ja konpwann sa dèpi lontan! Gouvèlman fwansé ja konpwann li osi! Sé enki sé bann bwabwa-la ki poko konpwann ayen piskè yo dèyè élèksyon a fwansé!
4zNaZpJWFbjaVendredi 7 Octobre 2011 à 06:59I was so confused about what to buy, but this makes it undersatdnable.
Ajouter un commentaire
Mesi skaka pou kamo aw, en té vlé di "research" en kreyol gwadloupéyen mè en pa sav maké. Mesi on pil