• http://t1.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcQM83WlD6--lsn9AV77_fLbql72gxqpRb_SXK6yVG96UN1VLn5n

    Lòtjou, an té ka gadé on jounal Senmawten é an dékouvè on biten an pa té konnèt. On péyi pa oblijé endépandan pou'y vin manb a UNESCO. E sé kon sa an vwè Kiraso é Sintmawtin dé péyi otonòm ki adan rwayòm a Laoland ki rantré UNESCO lanné pasé.

    Omoman ola gwadloupéyen vlé fè gwoka rantré UNESCO, omoman on déba ka fèt asi dosyé-lasa, yo té ké pwofité pou fè péyi Gwadloup rantré UNESCO. Kon sa a pa Lafwans ki té ké fè gwoka an-nou rantré UNESCO mé péyi Gwadloup!

     

    UNESCO

    Zò tini 195 péyi manb é 8 péyi ki manb asosyé. A ki yo?

    - Awouba (Oland)

    - Kiraso (Oland)

    - Zil Kayiman (Anglètè)

    - Zil Féwoé (Dànmak)

    - Zil Vyèj Anglé (Anglètè)

    - Makao (Chin)

    - Sintmawtin (Oland)

    - Tokélaou (Nouvèl Zéland)


    votre commentaire
  • Si zò pa konnèt ka sa vlé di, jété on zyé asi dokiman-la an mété ba zòt la. Pawòl kout!

     

     

     


    1 commentaire
  • http://t3.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcRPzNm4NwSR-8eboTrtGGS_D9Wm3N0hK6liU328ZoaEDYcc1leabA   http://t3.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcQradu2YenOz3vkv9Ejiaj4LZOZXeRe0aQzCyUZvdrj-41xjONq

    Télévizyon fwansé "Public Sénat" té fè an 2008 on déba asi divini politik a péyi Kanaky. Kanmarad, fò zò sav oplita owa lanné 2018, kay fèt an péyi Kanaky on référandòm asi lendépandans a péyi-la. Sòf si tini on manman sirpriz, an ka kwè péyi-lasa pé ké malérèzman endépandan. Pou ki sa? Sé padavwa dèpi nanni-nannan léta fwansé fè on pakèt éwopéyen vini an mas an péyi-la. Ki fè alè, kanak an minorité an péyi a-yo.

    Sa an ka kwè yo ké fè péyi Kanaky, sé vin sa yo ka kriyé on léta asosyé. E an ka di zòt kanmarad, divini politik a péyi-lasa oblijé entérésé nou nou gwadloupéyen pas adan wouaj a léta fwansé, yo désidé fè péyi Kanaky sèvi modèl ba tout rèstan a koloni fwansé. Alò péyi Gwadloup adan! Labann a Lirè, Gillot é Chèvry sav sa! Dèyè do a pèp Gwadloup, yo ka konkòkté on èstati ki ké mofwazé Gwadloup adan on léta asosyé kon yo kay fè-y an Kanaky. Tini sign ki pa ka twonpé! Gadé jan Lirèl ay jwé ochèf déta Sendomeng pa ni lontan!

     

    Mi sa on jiris a linivèsité an Kanaky té ka di asi larèl-lasa :

    "Le concept de territoire ou de pays associé pourrait offrir une opportunité intéressante, si la constitution française acceptait le mécanisme de ce que nous avions appelé, il y a plus de deux ans, la "délégation de souveraineté". L'expression n'est sûrement pas la plus heureuse, mais elle pourrait s'appliquer à la refondation des relations entre la République française et son outre-mer..."

     

     


    votre commentaire
  • http://t2.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcRyOZVQ4oMDC08TJ3AnOqOtJcB_wfz6vWZNCRkcS1R0pCCo14YgsA    http://t3.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcTRyU5-Nd7THvUWdd-k-2upkJnWbUm6bir7H-pdtBCL0udaohdtCA

    Lirèl = Houphouët?

     

    Pozisyon a Victorin Lirèl adan aparèy a léta fwansé ka fè mwen chonjé ka a on politisyen afwiken. Politisyen-lasa té sòti Kòtdivwa, non a-y Félix Houphouet-Boigny. Boug-lasa té minis fwansé adan gouvèlman a Félix Gaillard antrè novanm 1957 é mé 1958. Lè Kòtdivwa vin endépandan an 1960, Félix Houphouet-Boigny rété prézidan a répiblik a péyi-la pannan...33 lanné!!

    Lirèl alèkilé minis a lékoloni adan gouvèlman fwansé. Kon ansyen prézidan a Kòtdivwa, Lirèl adan wouaj a léta kolonyal fwansé. Kon Houphouet-Boigny, Lirèl kay fè on kou prézidan a "répiblik" Gwadloup pannan plis ki 30 lanné?


    1 commentaire
  •       http://t0.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcQEX05UGRjF1QC442Mpa0iEFRT8LRLzuVmsSiOeoCtKtm984yb9BA

    Lirèl é Lètchimy pwochen Ali Bongo oben Denis Sassou-Nguesso adan Karayib-la?

     

    Chonjé lòtjou, an té ja di zòt lotonomi a péyi Gwadloup ja jous signé. An ké ay pli lwen é an ké di zòt lendépandans a Gwadloup é an menm balan-la Matinik ja jous signé. Lendépandans? Wi kanmarad mé a pa on lendépndans adan sans a LONI mé on lendépandans kon nou ka touvé-y Pòtoriko oben Kiraso. On lendépandans kon nou ké touvé-y osi Kanaky. Sé sa yo ka kriyé "endépandans-asosyasyon". An 2009 pannan mouvman a LKP, dé moun a lafinans fwansé té ja voyé mo asi sa. Yonn té di, sa ki té'é myé ba koloni a léta fwansé, sé on lendépandans asosyé èvè Lafwans. Kanmarad, an ka di zòt sé sa yo kay mèt si pyé ba péyi an-nou Gwadloup! Kon yo ka di, ou tini sign ki pa ka twonpé. Letchimy prézidan a réjyon Matnik ay jwé ochèf déta Antig pou prèmyé sésyon a parlèman a LOECS. Lirèl li kant a-y ay jwé li osi ochèf déta Sendomeng pou envèstiti a prézidan a répiblik a péyi-lasa. Kivédi kanmarad, sé dé boug-lasa ja ka antréné yo pou yo pé sav vin prézidan a "répiblik" a péyi a-yo. Sa kivédi osi kanmarad, anti-endépandantis kay rékòlté tout fwitaj patriyòt sèryé menné Gwadloup é Matinik!

    Alò, anti-endépandantis opouvwa adan on Gwadloup pwès endépandan? Sa plis ki janmen vré!

    On politik ki pé ké lwen sa yo mété an Afwik, kivédi "Lafwansafwik"!

    Chonjé sa an di zòt!


    votre commentaire



    Suivre le flux RSS des articles
    Suivre le flux RSS des commentaires